Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

História obce

Najstaršie stopy o ľudskom osídlení v Úľanoch nad Žitavou nám odhaľuje archeológia. Medzi hlavné archeologické náleziská patrí úľanský hliník. Podľa nálezísk sa predpokladá, že ľudské osídlenie v katastri Úľany nad Žitavou bolo už v mladšej dobe kamennej - v neolite, asi 4000 rokov pred naším letopočtom. Ťažisko najbohatších archeologických nálezov katastra obce spadá do staršej doby bronzovej, 1800 až 1500 rokov pred naším letopočtom. V Úľanoch to bol nález starobronzového pohrebiska kultúry tzv. nitrianskej, čiastočne kultúry "wieselburskej". Na úľanské pohrebisko sa viaže aj vtedy existujúca remeselná osada na výrobu zbraní a hrnčiarskej keramiky, ktorá bola výmenným strediskom obchodovania a kupčenia. Bohaté nálezy z Úľan sú zo strednej doby bronzovej, 1500 až 1200 rokov pred naším letopočtom. Podľa plochých žiarových hrobov zaraďuje sa toto obdobie do kultúry tzv. velaticko - baizdorfskej (zbrane, šperky, nádoby). Medzi rokmi 750 až 400 pred naším letopočtom v staršej dobe železnej, v tzv. halštatskej, prichádza do týchto priestorov akýsi passus, ktorý bol spôsobený buď nejakou živelnou pohromou alebo tým, že doteraz sa z tejto kultúry nálezy nenašli. Mladšia doba železná, tzv. laténska, v rokoch 400 až 0 pred naším letopočtom je v nálezoch z Úľan už hodne zastúpená a na priestoroch dnešných Úľan v severnej časti obce existovala už silná osada národa Keltov, oppidum s nálezmi vyspelej poľnohospodárskej, železiarskej i hrnčiarskej výroby. Osada, ktorá tu existovala v tomto laténskom období, má aj ďalšie dôkazy veľkosti v pohrebisku. Sú tu kostrové hroby, ktoré boli zo staršieho dáta tejto doby, ale aj rozsiahle žiarové hroby. V oboch prípadoch nálezy dosvedčujú už aj o používaní skla a mincí grécko - tráckych motívov.

historia_2

Ešte pred príchodom rímskych légií našli sa tu fragmenty o Dákoch, ktorí ustupovali pred Rimanmi od juhovýchodu. Rimania z týchto priestorov v polovici 4. storočia odišli a tieto priestory až do polovice 6. storočia boli dejinnou križovatkou kmeňových a bojových ťažení obdobia sťahovania národov. V polovici 6. storočia na území južného Slovenska sa usádzali avarské a slovanské kmene, ktoré prichádzali z priestorov stredného Slovenska. Našli tu ideálne voľné priestory po vysťahovaní barbarských kmeňov. Úrodná pôda, pastviská, rieky s rybolovom dávali všetky predpoklady, aby sa tu usadili. Symbióza avarsko - slovanská na týchto priestoroch trvala až do konca 8. storočia, kým Avari neboli porazení národom Frankov a z týchto priestorov vypudení.

 

historia_3

Toto obdobie „Predveľkomoravské“ je v dnešných Úľanoch zastúpené nálezmi, ktoré gravitovali do vtedajšieho patriarchálneho slovanského sídliska v dnešnom Nitrianskom Hrádku. Najbohatšie obdobie svojho rozkvetu vykazuje praosada Úľany v období 9. storočia a to gravitáciou ku kniežatstvu Pribinu v Nitre, ale aj po roku 833, kedy sa formovala Veľkomoravská ríša. Praosada Úľany plnila vtedy významnú funkciu, pretože mala strategické postavenie dvoch poriečnych obchodných ciest Nitra - Žitava, kadiaľ prechádzali kupecké sprievody smerom na Nitru a do Panónie. Bola to osada s vyspelou poľnohospodárskou výrobu, remeslami a kupeckým strediskom. Archeologické nálezy hlavne z hrobov Veľkomoravskej ríše (krížiky byzantského slohu) jasne dosvedčujú jednak kultúru slovanskej praosady Úľany a tiež i náboženstvo. Koniec 9. a začiatok 10. storočia znamenal pre tieto osady, nevynímajúc dnešné Úľany, veľké zmeny. Slovania osídlení na južnom Slovensku boli prekvapení skupinovým ťažením nomádskych kmeňov Maďarov. Nedá sa presne ustáliť rok, kedy skupiny maďarských kmeňov prišli do praosady Úľany. História uvádza iba obdobie od roku 896 až do roku 906, kedy si maďarské kmene podrobili Nitriansko. Maďarskí bojovníci po porážke pri Ausburgu postupne preberali prvky kultúry usadených Slovanov (pohrebisko z 10. a 11. storočia v Úľanoch nad Žitavou). Kráľ Štefan I. (zvaný Svätý) po zjednotení maďarských kmeňov a ustanovení štátneho útvaru Uhorska kopíroval organizáciu štátu podľa tradície slovanských kniežatstiev. Praosada dnešných Úľan, ako aj iné menšie osady nemali svoje pomenovanie. V starých listinách najmä kláštorov sa osady uvádzali ako súčasť majetkov kráľa, kláštora alebo arcibiskupstva. Tatári do týchto priestorov došli v roku 1241 od Vackova a najväčšie plienenie tu zorganizovali v apríli 1241. V cirkevných konskripciách sa uvádza, že osada dnešných Úľan nebola celkom zničená.

historia_4

Dnešný názov obce sa datuje od 26. júna 1948 v zmysle Úradného vestníka číslo 55/1948. Predtým názov obce bol Fedýmeš nad Žitavou. História dnešných Úľan nad Žitavou sa začala po tatárskych vojnách. Pôvodný názov obce sa odvodzuje od majetkovej držby Gýmešského hradu, ktorému v stredoveku ako osada tohoto panstva patrila. V kráľovskej listine Belu IV. v roku 1253 sa uvádza ako „ALLODIUM POSSESSIONIS GHIMESS“. O niekoľko rokov neskôr ako „POSSESIO GHIMESSI FÖLDEK“, v preklade Panský majetok osady Gýmešskej, alebo Osada Gýmešského panstva. Vtedajší lenní majitelia Gýmešského hradu rod Hunt - Poznanovcov bol slovenského pôvodu a pochádzali od Balažských Ďarrnôt. V službách kráľa sa bratia Hunt a Poznan vyznamenali ako rytieri v bojoch proti Tatárom. Kráľ ich odmenil a povýšil do šľachtického stavu a poveril ich správou hradu Gýmeš. V majetkovej podstate Gýmešského hradu, ktorý patril pod veľhrad v Nitre, koncom 13. storočia uvádza sa tiež "Föld - Ghimess Praedium", ktorú osadu mala v držbe "Földghimessy család" (rod Gýmešského hradu). Prvá písomná správa o osade - obci je z roku 1284 pod názvom "Fedemus ".

large_historia_5

Dnešná obec Úľany nad Žitavou v historických obdobiach od stredoveku patrila neustále do Nitrianskej župy (stolice) ako hraničná osada od východnej strany s Tekovskou župou. Po uzákonení stoličných okresov v roku 1550 osada bola začlenená do Nitrianského okresu. V roku 1821, keď sa rozdelil Nitriansky okres na dve časti, patrili dnešné Úľany nad Žitavou do južného Nitrianského okresu, ktorý mal sídlo v Nových Zámkoch a od roku 1872 v Šuranoch. Od roku 1908 do 1949 patrila obec do Slúžnovského okresu Nové Zámky, od 1. l. 1949 do 1.6.1960 do Šurianskeho okresu. Od roku 1960 patrila obec znova do okresu Nové Zámky a Nitrianskeho kraja. Matrične patrila obec Úľany nad Žitavou po roku 1872 do notárskeho úradu v Černíku až do roku 1950, do cirkevnej matriky v obci Mojzesovo (Izdeg), kde je sídlo farnosti.

large_historia_6

Veľké vojnové pustošenie prežívala obec v roku 1311, keď tadiaľto tiahli vojská Matúša Čáka Trenčianskeho. Osadu zničili hlavne preto, že rodina Földgýmešských bola spriaznená s kráľom Karolom Róbertom, ktorý patril medzi úhlavných sokov Matúša Čáka. Plných šestnásť rokov trvalo (do roku 1327), kým sa podarilo spustošenú osadu obnoviť. Keďže aj fara bola vyrabovaná a kostol veľmi poškodený, osada bola priradená ako filiálka do farnosti izdeckej. Od tej doby Úľany nemajú vlastnú farnosť. Medzi ďalšie ľudské pohromy patrili roky 1348 - 1349, kedy tu zúrila veľká morová epidémia cholery (čierna smrť), na ktorú aj v Úľanoch zomrelo vyše polovica obyvateľov. Mŕtvych už nepochovávali, ale spaľovali vo vatrách. Z osady zutekala aj zemepánska rodina a vrátila sa späť až v roku 1355. Vojnové pochody a boje sa tu odohrávali v rokoch 1362 - 1364, medzi vojskom Karola Luxemburského a uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého. Obyvateľstvo dnešných Úľan v 13. a 14. storočí bolo veľmi rôznorodé. Po každej mimoriadnej udalosti (vojny, choroba) sa štruktúra obyvateľstva menila. Základné obyvateľstvo tvorila symbióza slovensko - maďarská s prevahou slovenského etnika. Z hospodárskej činnosti prevládalo poľnohospodárstvo a ovocinárstvo, chov hovädzieho dobytka, koní a oviec. Veľkú významnú úlohu v hospodárskej činnosti zemana bol rybolov. Bola tu vrstva šľachty a poddaných. Obdobie 15. storočia bolo aj v osade dnešných Úľan veľmi rušné. V rokoch 1431 - 1434 tiahli južným Slovenskom husitské vojská Jána Jiskru smerom na východné Slovensko. Ich vplyv sa odrazil v tom, že so sebou prinášali aj reformačné myšlienky protestantizmu. Vojská kráľa Mateja Korvína vytlačili Husitov až za rieku Váh a tým zanikli aj reformačné snahy husitských vojsk. Koniec 15. storočia, ktorý znamená ukončenie etapy stredoveku, prináša novú vlnu strachu pred tureckou expanziou. Po porážke uhorských vojsk pri Moháči v roku 1562 sa Turci dostali i do týchto priestorov. Ešte pred príchodom Turkov vymiera v Úľanoch rodina Földgýmešských a tento majetok sa dostal do rúk zemana Františka Kálnayho. Osada zostáva praedinálneho charakteru. Tento zeman zostal katolíkom. Turecká expanzia rapídne pokračovala. V roku 1530 obišli turecké hordy hrady a pevnosti na južnom Slovensku a dostali sa až pod Gýmešský hrad. V tomto roku bola osada dnešných Úľan vyrabovaná. Druhé veľké plienenie prežila osada v roku 1533. Z komitátnych súpisov škôd sa dozvedáme, že dnešné Úľany prežili hordové prepady Turkov v rokoch 1535, 1536, 1541, 1542. Ďalšie veľké plienenie sa odohralo v rokoch 1560 - 1561. Osada Úľany a okolité osady boli celkom zničené a vyľudnené. V roku 1562 dostáva, pri súpise v roku 1569 sa uvádza osada dnešných Úľan ako ľudoprázdna. Podľa cirkevného súpisu z roku 1570 sa už osada Úľany uvádza ako osada poddaných panstva Ujfalussyho. V roku 1593, keď Turci znova útočili, osada Úľany bola znova postavená a zaľudnená, mala vyše 100 obyvateľov. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sú evidovaní v Úľanoch aj poddanskí sedliaci. Boli to väčšinou pastieri, guláši, remeselníci na panstve a ostatné služobníctvo. V roku 1607, keď Šurany a okolité osady obsadili vojská Štefana Bocskaya, osada Úľany zaznamenala veľký pokles obyvateľstva. Po uzavretom mieri v Žitvatoroku, 1606 medzi rakúskym cisárom a Turkami osada Úľany nebola vedená medzi poplatnými osadami. Až v roku 1610, kedy sa mnohí osadníci vrátili, Turci ju násilne zobrali do poplatnosti. Osada prekročila počet 160 duší. Za tých 150 rokov, čo tu panovali Turci, sa obyvateľstvo osady viackrát vystriedalo. Prví kolonisti po tureckých vojnách boli obyvatelia z horného Ponitria. Boli to bezdomovci, ktorí zutekali od svojich zemepánov. Do obdobia prvých kolonistov zasiahli morové choroby a povstanie Františka Rákoczyho II. Bojové udalosti medzi kurucami a labancami v Úľanoch sa odohrali už v máji 1703.

Noví kolonisti v 18. storočí v Úľanoch, ale aj na blízkom okolí hodne ovplyvnili spôsob života, folklór, rodinné a spoločenské vzťahy. Osady pôvodne so zmiešaným obyvateľstvom slovensko -maďarským do konca 18. storočia sa celkom poslovenčili.

Význam osady Úľany značne ovplyvnilo obdobie panovníčky Márie Terézie, jej spoločenské a hospodárske reformy, ale aj obdobie pomerne pokojné s rastom poľnohospodárskej a remeselnej výroby. Po roku 1740 sa rozvinuli služby dostavníkov, ktoré premávali na hradných cestách. Podstatnú časť obyvateľstva tvorili želiari a podželiari. Koncom 18. storočia bol tu jeden kupec s koňmi, jeden kupec so soľou, jeden kupec s kožami, štyria remeselníci a dvaja kramári.

Udalosti rokov 1848 - 1849 otriasli celým Uhorskom. Úľany počas týchto rokov boli častým bojovým územím. Zanikla aj úľanská prepriahacia stanica. Celú budovu stanice obsadili vojaci. V dôsledku zrušenia poddanstva (19. apríla 1849) a vojenských drancovačiek mnoho Úľančanov, hlavne želiarov a podželiarov začalo hľadať zdroje obživy ako robotníci pri budovaní železnice Vieden - cez Nové Zámky do Pešti. V roku 1850 začala sa komasácia - zcelovanie pôdy, ktorá s prestávkami trvala 10 rokov. Revolučné obdobie a cholera si vyžiadalo veľa obetí. Aj napriek tomu sa populácia v Úľanoch rozrastala a pri súpise povodňových škôd koncom roka 1851 mala obec 811 obyvateľov. Povodeň patrila medzi mimoriadne veľké. Významnou udalosťou obce bolo obdobie rokov 1890 - 1894, kedy sa budovala železničná trať Šurany - Vráble, v roku 1910 sa začala budovať železničná trať Úľany - Levice. Keď 28. júna 1914 Rakúsko - Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu, z obce Úľany muselo narukovať asi 200 občanov. Po rozpade a porážke Rakúsko – Uhorska dňa 28. októbra 1918 bola vyhlásená ČSR.

Pri preberaní štátnej moci ČSR od Maďarov mala obec 1352 obyvateľov. Štátni zamestnanci, ktorí slúžili za Maďarov po roku 1919 odišli do Maďarska. Podľa zákona o pozemkovej reforme z roku 1919 bola v obci vykonaná prvá parcelácia pozemkov grófa Károlyiho. V roku 1923 pre nedostatok pracovných príležitostí odišlo za prácou do Argentíny veľa občanov z obce. V rokoch 1929 - 1933 prebiehala veľká hospodárska kríza.

V kronike sa uvádzajú mnohé živelné pohromy. Napríklad: zima v roku 1929 bola mimoriadne silná. Napadalo mnoho snehu, ešte na fašiangy boli veľké záveje. Rieky Žitava a Cítenka boli každoročne na jar vyliate z korýt, zaplavovali veľkú časť chotára obce. Bývali aj minoriadne veľké povodne v roku 1931 a 1955.

Na základe Viedenskej arbitráže medzi inými obcami južného Slovenska aj Úľany nad Žitavou boli pričlenené do hortyovského Maďarska. Prvé okupačné maďarské vojnové jednotky prišli do Úľan nad Žitavou dňa 9. novembra 1938. Na znak nesúhlasu s pričlenením obce do Maďarska a prenasledovaním utieklo ilegálne na Slovensko asi 250 ľudí. Pred ukončením II. svetovej vojny rozhodli sa fašisti obec dôkladne opevniť a brániť, za obcou od východu nariadili vykopať protitankové zákopy. Obec Úľany bola oslobodená sovietskymi vojakmi dňa 28. marca 1945. Dnes nám to pripomína pamätná tabuľa na budove ZŠ.

Po oslobodení obce vracali sa domov všetci ukrývaní občania pred maďarským prenasledovaním, z koncentračných táborov, tí, čo pred narukovaním utiekli na územie Slovenského štátu. Hneď sa začalo s odstránením vojnových škôd, s opravou komunikačných spojov, ciest, železničných tratí a mostov. Tieto práce viedli zväčša vojaci ČA. Notársky úrad bol utvorený v roku 1950, umiestnený bol v súkromnom dome mäsiara Meliška. Po prechode frontu v chotári obce bolo zanechaných množstvo zbraní, mín, nábojov a granátov. Na výzvu MNV tieto zbrane sa odovzdávali armáde. Obec po oslobodení mala 124 domov, elektrifikovaná bola v roku 1957. Miestny rozhlas bol zavedený v roku 1961, kedy zanikla funkcia obecného bubeníka.

Úprava toku riek Nitry - Cítenky a Žitavy v chotári obce sa zrealizovala až v rokoch 1954 - 1958. Dovtedy časť obce a chotára boli často zaplavované. Povodeň v roku 1851 patrila medzi mimoriadne veľké, pretože hladiny riek Žitavy, Nitry a Váhu sa spojili a vytvorili od Hulu až k Trnovcu jedno veľké jazero. Podobných rozmerov bola i povodeň v roku 1876, 1931 a 1955. Prvé veľké zemetrasenie pocítili v Úľanoch 28. júna 1763 o 5.22 hodine, ktoré malo epicentrum v Komárne. Druhé zemetrasenie bolo zaznamenané večer 2. júna 1851 o 22. hod. s epicentrom pri Komárne.

Obec sa od 1. januára 1976 spojila s mestom Šurany v jednu politickú obec s pomenovaním Šurany časť Úľany nad Žitavou. Po nežnej revolúcii v roku 1990 – 8. decembra na základe referenda sa obec odčlenila od mesta Šurany. Od 1. januára 1991 začala obec fungovať ako samostatný právny subjekt so sídlom obecného úradu v provizórnych UNIMO – bunkách až do roku 2005.